Asi pred desiatymi rokmi som sa začal zaujímať
o Poľštinu. Nemusela len za to istá sociálna sieť pre nevidiacich.
Mimochodom v tomto roku som zamieril na ďalšiu sociálnu sieť, ktorá bola
vytvorená pre nevidiacich opäť v Poľsku. Možno to bolo kvôli tomu, možno
aj kvôli jednému z výletov, kde sme mali možnosť navštíviť práve Poľsko.
Sú tu aj iné skutočnosti, ktoré mi vnukli tento nápad.
Jedna z nich je aj tá, že Češtine veľmi dobre rozumieme, ale Poľštine už
nie. Okrem toho Poľština patrí do tej istej skupiny Slovanských jazykov, ako
Čeština a Slovenčina, čiže do Západoslovanských jazykov. Okrem toho aj
Chorváčtina je ďalší jazyk, ktorému je možné porozumieť. Ku Chorváčtine môžem
zaradiť aj Srbčinu, Čiernohorčinu, či Bosniačtinu. Je to vlastne jeden
Srbochorvátsky jazyk, ktorý rozdelila politická situácia a vojna
v bývalej Juhoslávii. V Poľsku sa ale niečo také nestalo a hoci
som niektorým slovám v Poľštine nerozumel cítil som, že sa môžem Poľštinu
naučiť bez problémov. Musím sa priznať, že na začiatku moja Poľština bola veľmi
zlá. Napriek tomu som sa o ňu pokúsil a rozumeli mi mnohí Poliaci.
To, aké chyby som v Poľštine robil a ešte robím tu písať nebudem. Veď
každý, kto začína s nejakým cudzím jazykom robí chyby. Okrem toho som sa
asi pred piatimi rokmi pohrával s myšlienkou naučiť sa po Poľsky, hoci som
už pred tým niečo po Poľsky vedel. „Ak je Poľština podobný jazyk, prečo by som
mal s Poliakmi komunikovať po Anglicky?“ Povedal som si, ale je pravda, že
ani Poliaci nerozumejú Slovenčine okamžite. Napriek tomu poznám Poliakov, ktorí
sa naučili po Slovensky celkom dobre. To mohla byť ďalšia motivácia preto, aby
som sa pustil do Poľštiny, ale ja som dal prednosť Kórejčine kvôli písmu
Hangul, K-Popu a Ázii. Čo sa týka napríklad Turečtiny, tam dôvod bol ten,
že Arabčina má množstvo variantov, Perzština sa zapisuje arabskými znakmi, iná
je hovorená a iná je písaná Arabčina. Prečo sa teda rozhodnúť? Čínština,
Japončina a Kórejčina boli pre mňa jazyky, ktoré mi asociovali Ďaleký
východ, ale s Turečtinou som nemal problémy nájsť ani texty niektorých
tureckých skladieb. Možno to bolo preto, preto že množstvo tureckých skladieb
je v štandardnej Turečtine a Turečtina neobsahuje množstvo variantov,
ako Arabčina a je zapisovaná Latinkou. Pozor, Turečtina nepatrí ani medzi
Slovanské, ani medzi iné Indo-európske jazyky. Okrem toho som si začínal
všímať, že okrem anglických správ čítam aj nejaké tie správy v Španielčine
a tiež v Poľštine. Prečo som sa nezaujímal napríklad o správy
z Chorvátska a prečo som ich nečítal, to je zbytočné riešiť.
Mimochodom Poliaci sú druhým najväčším slovanským národom po Rusoch.
Pamätám si ešte na inú skúsenosť s Poľštinov.
Rozprával som sa s mojim kamarátom na internete po Anglicky. V tom
som si všimol, že mu niečo jeho brat hovoril po Poľsky. O tom, že je
Poliak som už vedel. Napriek tomu, keď som ich počúval som zistil, že niečomu
v Poľštine rozumiem. Neskôr som začal počúvať aj podcasty v Poľštine
a mnohému z toho, čo tam vraveli som rozumel. Napriek tomu som sa
rozhodol, že zvolím pri učení sa Poľštiny iný postup, než technický preklad.
Nikdy totiž nezabudnem, ako sa istý môj internetový kamarát chcel učiť po
Slovensky. Nemal som ani čas na to, aby som ho niečo po Slovensky naučil.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára